Choď na obsah Choď na menu
 


MICHAL SABELA

11. 8. 2009

Obrázok Narodil som sa pred sedemnástimi rokmi v trnavskej nemocnici a vzrušujúce okolnosti môjho života ma napokon spoločne s mojou, teraz už trocha okresanou rodinkou zavialo až sem.

     Už od chvíle, kedy som sa naučil rozoznávať prvé písmenká, som vášnivým čitateľom kníh rôznych žánrov, od triviálnych detektívok až po Alberta Moraviu alebo Virginiu Volfovú

       Druhý rok sa venujem tvorbe prozaických žánrov ako sú krátke poviedky, novely,

detektívne poviedky, fejtóny, ale pod dohľadom Slávky Daubnerovej, v rámci celoslovenskej dramatickej dielne mladých New writing som už spáchal aj divadelnú hru. Za svoje úspechy považujem to, že sa časť mojej hry čítala v divadle Aréna, prvé miesto v literárnej súťaži Drogy medzi nami, publikované fejtóny, ale najmä, že som pre náš literárny klub objavil už dva ďalšie talenty.

        Vo svojej tvorbe rozoberám každodennosť, medziľudské vzťahy ale aj kontroverznejšie okruhy nášho žitia. Momentálne je pre mňa prvoradé nasávanie skúseností, ktoré neskôr plánujem pretaviť do svojich textov.

         Okrem literatúry sa vášnivo zaujímam o výtvarné umenie, umelecký prednes, prácu s deťmi, cyklistiku, históriu a tarot, ktorý však používam len pre vlastnú potrebu.

         V budúcnosti by som si sám seba vedel predstaviť za katedrou prvého stupňa základnej školy, špeciálnej školy alebo písacím stolom redakcie či vydavateľstva. Láka ma aj archeológia. Zvraty môjho života sú však neúprosné, takže sa určite môžem tešiť na nejaké prekvapenie.

 

 

....Sima vyzerala na osemnásť, ale v skutočnosti iba prepadla do osmičky. Fajčila na školskom záchode červené Ronsonky, blicovala, po škole kalila s partiou vonku bongá, každého vrátane fotrovcov a učiek mala totálne na háku a vždy v piatok prevrátila do seba v Brutále pár fernetov a jedno veľké. Skrátka, robila všetky tie činnosti, ktoré Peťu v kútiku duše vzrušovali a fascinovali. Síce Peťa tvrdí, že ona prvá spoznala Simu, ja si myslím, že to bolo presne opačne.

      Spočiatku malo ich priateľstvo prestávkový charakter, spestrený občas tým, že sa Sima pred začiatkom hodiny keď v triede ešte nikto nebol, schovala do skrinky za Petinou lavicou a spoločne si potom počas vyučovania robili srandu z učiek a žiakov.

    Najväčšia prča bola na polročnej zo sloviny. Sima zavretá v skrinke imitovala vetry -čo vedela naozaj dobre- a celá trieda vrátane učky sa červenala. Niekedy v máji Peťa na školskom záchode v spoločnosti Simi stiahla svoju prvú cigu. Simu dokonale pobavila tým, že si ju do úst nasadila opačne, filtrom von a nevedela pochopiť, prečo to tak nemá byť. Neskôr sa naučila ako neoslintať filter, navariť za školou bongo, blicnúť, aby si to nikto nevšimol alebo ignorovať matku, ktorá vďaka vlečúcemu sa rozvodu a ďalším dvom deckám mala Peťu ako najstaršiu už aj tak dosť v paži....

....V ten sobotný večer mala byť Sima až do polnoci v Brutále, ale keďže bola odstávka vody, mali zatvorené. Do deviatej sa s Peťou flákali po meste. Silno pršalo a tak išli obe skoro domov. Prdy bol v byte sám. Prišla, odomkla a zakričala na neho. Dvere do rodičovskej spálne boli zatvorené. Otvorila ich a zbadala niečo, na čo nezabudne do konca svojho života, čo jej z pamäti nevymaže žiaden matroš, pernik alebo super ekina. Na rodičovskej posteli spolu navzájom súložili jej vlastný brat a frajer. Prišlo jej zle a na vlnený koberec kúpený len nedávno vo výpredajovej akcii hodila tyčku a čosi nezrozumiteľne zabľabotala. Táto príhoda ju vzala o to viac, že s Heňom už bola štyri roky a nič si nevšimla. -Tí buzeranti to nemohli robiť niekde inde?-, rozprávala na druhý večer Peti v Brutáli. O deviatej sa spolu vytratili na dámske, kde si podelili dávku prvotriedneho pika, aké mohla zohnať iba Sima....

.....Sme ako túlavé vtáky, ustavične hľadáme niečo iné, niečo lepšie. Posledný autobus som nestihol, vydal som sa pešo domov. Pokúšal som sa myslieť na niečo iné ako na ňu, napríklad na seba, svoju minulosť a budúcnosť. Ako z hrdosti konečne úspešne dokončím školu. Potom sa mi vybavovali rôzne osudy. Tarotoman, pastier, záhradník, vyzážista zosnulých, výrobca urien, upratovač miest činu, opravár dáždnikov.... Nešlo to. Myslel som stále na tú tvár, tie ruky, ten hlas. Cestou som stretával partie mladých, náhliacich sa tmou za zábavou. Hľadal som medzi nimi tváre Sím, Petí, Heňov a nachádzal som ich mnoho. Tie tváre, tie životy, roky, mesiace, dni.....