Choď na obsah Choď na menu
 


VLADENA TESLÍKOVÁ

6. 8. 2009

Vladena Teslíková v dubnickych lesoch





Vladena Teslíková patrí medzi zakladajúcich členov klubu. Narodila sa v roku 1958 v Lanškroune (ČR). Absolvovala bakalárske štúdium na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (1998). Vydala básnickú zbierku Majáky a ostrovy (1993) spolu s Veronikou Hoffmanovou. Miestenka na Titanic (1998) je je prvou samostatnou zbierkou. V roku 2002 ju nasledovala zbierka Piesok na jazyku. Svoje básne dosiaľ uverejňovala v Slovenskom rozhlase a v periodickej tlači. V súčastnosti pracuje ako majsterka praktického výcviku, na starosti má budúce aranžérky. Vďaka jej nápadu a nemalej snahe vychádza klubový časopis LORETA.



MIESTENKA NA TITANIC
vydané v roku 1998

vybrané z doslovu
...ľúbostné variácie Vladeny Teslíkovej nie sú prostým zrkadlením citov. Sú to sympatické pokusy pomenovať i postihnúť všetky zákutia manželskej lásky. Ľúbostná lyrika zaradená do vstupnej časti zbierky nesie výrazné znaky modernej poézie, cítiť v nej úsilie prekonať tieň tzv. ženskej poézie a ísť sama za tým svetlom na konci tunela... Ondrej Čiliak, básnik a publicista

V potoku
Vchádzaš mi do deja
cez dieru v plote
cez kulisu nemú
veľavravnú
Prekrúcaš dané
bez červenania
a nerozmýšľaš
čo ďalej
s našou nahotou
ten čas
čo na mňa nemáš
zbieram v potoku do rúk
a bežím
aby nevyschli
než ťa pohladím


Plody
Býva to zvykom
poďakovať za pomilovanie
ktoré famfáry
akoby omylom
nesprevádzajú?
Za akýsi polživot navyše
ktorý dozrieva
za plotom v korune
keď chutí viac
ako tvoje plody
krivky nežné
s pižmou v nozdrách zdurených
Pod krídlami noci
v splne
ukradnuté

Ostrie
No tak si ma prezri
naposledy
a potom zhasni
Vymkni spomienky
kufor bujných nocí
Dosť už rozliatych vín
Metresa je mŕtva!
Nech žije manželka
-domáca buchta

K ránu brúsiš ostrie
a striháš krídla dorastené
/Vďaka Ikaros že si bol/

Soľ
Keď cestári
sypú soľ po cestách
čo kľukato vedú
až do svedomia
netušia ako štípe
v našich ranách
rozďabených
vtedy je ten čas
keď divieme od bolesti
a zabúda brat na brata

Takto sa predsa
rany nezahoja

 

XXX
Piesok na jazyku,
ani kvapka pravdy.
Staviame si príbeh
z marcipánu.
Odchádzam z mesta
kamenných sŕdc,
večného svetla neónov.
Preč od mediálnych oltárov
požiaračov duší.
Tam, v lesnej hmle
zaplníme medzeru
severských príbehov.

Piesok na jazyku (2002)

 

Lastúrové zámeny
Rezaný dych
po čepieľkach
odkvapkáva do piesku.
Rezané kvety
v krvavých dlaniach
ožívajú známou hudbou
z latentného obdobia
pred nultým rokom.
Prsty rozkvitajú,
tepny nasávajú
milostnú triašku.
Ich zvedavé korene
sa zasekli v neľahkej hre.
Rezané slovo,
rezaná duša
v krajine ostrých životov

Piesok na jazyku (2002)

 

In media res
Kužele neónu
strážia priestor nikoho.
Hieroglyfy v notových osnovách
s tisícročným presunom.
Ramess vo violončele
červeného piesku
dymí v špirálach.
Nehostinná geometria panovníka.
Veterné kolotoče
preosejú bludárov
po ťarchou karmy,
do inotajov
zajtrajších zmúdrení.
Tí, čo prinášajú svetlo...

Piesok na jazyku (2002)

 

Testament
Prihováram sa ti v testamente
Braillových zaslepených kopcov
kde slová žonglujú
v kľukatom dyme cigariet
s vypáleným znamením
cez tvoje ruky
až k plamennej hranici
po poslednej spovedi
po odstrihnutí vrkoča
po dopísaní veršov
na stenách
Len tvoje krídla
ma uzrú pokorenú stáť
s katom a kňazom po stranách

(ukážka z pripravovanej zbierky)

 

Svätojánska noc
Je svätojánska noc
Hľadáme poklady a byliny
Vzdušné balóny plávajú tmou
nesú posolstvá z našich snov
do krajiny krivých zrkadiel
Divožienky v tráve
tancujú na strunách
pravých bankoviek
z čiernych obchodov
Nôžky im krvavejú
očká im blednú

Dlhá čarovná noc
a v nej trocha
pravdivých obetí

(ukážka z pripravovanej zbierky)

 

Nebolené
Žeravá jeseň
ju zaliala nepripravenú
V tranze tancovala
veterné piruety
rukami skladala symfónie
Iskry ohňa
jej padali do očí
a zhasínali
Bolesti nebolené
Telo
ako klbko vreteníc
syčalo
Večer padala a padala
do tmavých závejov
a necítila zem
ona zamrznutá

(ukážka z pripravovanej zbierky)

 

Spomienky
Večné návraty
majú len vtáky
A ešte spomienky na to čo príde
Rozochvený vzduch
zapínaš pod kabát
a levituješ nad nočným snom
Z okna ti kýva dievčatko
Už dlho čaká na mamu
ktorej nakreslila
žlté mašle do vlasov
Čoskoro

(ukážka z pripravovanej zbierky)

 

Volám tvoje meno
V pasážach
pastvinách
na križovatkách príbehov
V chráme s očami do neba
Volám ťa keď kvitnú hviezdy
a zapadá vietor
Priplával nočnou električkou
ako čierny pasažier
a pripol mi na srdce najády
spievajúce hladinám
Veď je to náš čas
Náš vymyslený príbeh

(ukážka z pripravovanej zbierky)


Rozprávkár
Zašli sme až za naše tiene
Kamenné kroky
tam dávno zhavraneli
a stratili v papradí
svoju tvár
Svieže noty z lúčov na plote
už nezvonia ako brieždenie
Už dôstojne a rozvážne dávajú znať
že v ich stupaji sa rodia pramienky
k smädným ústam
A navôkol tri groše
čakajú kto ich objaví
kto vojde
ako rozprávkár

(ukážka z pripravovanej zbierky)


Za zrkadlami
Nič
Iba vojsť
bez tónov
A potom
už je to ľahké
Nad hladinou perál
ukotviť zrak
a dýchať s čajkami
Už dávno k nim patril
a ískal perie pred spánkom
Tak
ako ženám
skôr
než chvatne sadal na koňa
a v brnení víťazil na krvavých poliach

Neskoro sa rozpomenul
že odjakživa s nimi spieval oceánu
tú jedinú slabiku
čakajúcu
až za zrkadlom

(ukážka z pripravovanej zbierky)

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.